Kjótsky protokol - ďalší pokus zachrániť ľudstvo

Medzi globálne problémy, ktoré ohrozujúľudskej civilizácie, na prvom mieste by mala byť zmena klímy. Kvôli prírodným katastrofám ľudstvo trpí obrovskými stratami. Lesné požiare, záplavy, suchá, tornáda, hurikány - to sú len tie najzrejmejšie dôsledky, ktoré viedli k zmene klímy.

Realizácia potenciálnych hrozieb pre budúcnosťglobálne otepľovanie, svetové spoločenstvo prijalo niekoľko opatrení. V roku 1992 bola Konferencia OSN o zmene klímy podpísaná na konferencii OSN o problémoch životného prostredia. V roku 1997 bol podpísaný Kjótsky protokol. Tento dokument obsahuje povinnosti krajín znížiť alebo obmedziť emisie škodlivých skleníkových plynov. Do roku 2012 sa plánuje zníženie emisií o 5,2% v porovnaní s rokom 1990. Každý štát má špecifické emisné limity. Ak krajina tieto limity nevyčerpá, má možnosť predať ich ako nevyužité kvóty. Podľa odborníkov OSN tento mechanizmus uľahčí tok zdrojov do rozvojových krajín. Tieto zdroje sa použijú na boj proti negatívnym účinkom zmeny klímy.

Kjótska zmluva upravuje, že východnáEurópa, ako aj pobaltské krajiny by mali znížiť emisie o 8%, EÚ - 8%, Kanada a Japonsko - 6% a Ukrajina a Rusko musia udržať svoje emisie na úrovni z roku 1990. Rozvojové krajiny vrátane Číny a Indie nie sú zaťažené povinnosťami, ale môžu dobrovoľne prijímať záväzky a získať finančné prostriedky na ich realizáciu.

Kritika vedeckého zdôvodnenia Kjótskeho protokolu

Po prvé mnohí odborníci pochybujú dokonca o samotnom fakte globálneho otepľovania. Zvýšenie priemernej ročnej teploty môže byť náhodné kolísanie. Potom sa klíma opäť vráti do normálu.

Po druhé, aj keď je skutočne pozorovanéstály nárast priemernej ročnej teploty nie je vôbec taký zrejmý, že v tomto hrá osoba rozhodujúcu úlohu. Existuje názor, že rast obsahu oxidu uhličitého nie je príčinou, ale dôsledkom otepľovania.

Po tretie, môže byť globálne otepľovanieľudstvo vôbec nie je katastrofálne. Niektoré krajiny, napríklad Holandsko, môžu byť zaplavené, ale otepľovanie poskytne príležitosť aktívne rozvíjať územia, ktoré sa v súčasnosti prakticky nepoužívajú, napríklad na Sibíri, v Kanade, v polárnych moriach.

Tieto pochybnosti nevyvracajú dôležitosť vytvorenia mechanizmu na kontrolu znečistenia. Aj keď samotný Kjótsky protokol vôbec nie je potrebný

Ruská federácia

Rusko podpísalo zmluvu v roku 1999 aratifikované na konci roka 2004. Pokiaľ ide o Rusko, Kjótsky protokol vstúpil do platnosti až v roku 2005, 90 dní po ratifikácii. Podľa odborníkov objem kvót nahromadených Ruskou federáciou počas trvania dohody presiahne 6 miliárd ton ekvivalentu oxidu uhličitého.

Odporcovia zmluvy veria, že krajina budeje ťažké súčasne zvýšiť výrobu a zlepšiť jej štruktúru, pričom sa odmieta špecializovať na výrobu plynu a ropy. Splnenie podmienok, ktoré Kjótsky protokol obsahuje, spomalí hospodársky rozvoj krajiny a dokonca môže viesť k poklesu výroby a zníženiu ekonomického potenciálu.

Zástancovia dohody poukazujú na topodmienky Kjótskej zmluvy budú stimulom pre modernizáciu hospodárstva prilákaním zahraničných investícií, ako aj rozvojom "čistého" priemyslu. Okrem toho poskytne dodatočné finančné zdroje prostredníctvom obchodovania s kvótami.

Kjótska dohoda končí tento rok. O tri roky neskôr sa nahradí novým dokumentom, o ktorom sa diskutovalo v decembri 2009 počas rozhovorov v Kodani.