Diferenciácia vedy

Rozvoj vedy zahŕňa interakciu protichodných procesov - integráciu a diferenciáciu. Integrácia je spojenie vedomostí. Diferenciácia vedy je prideľovanie nových disciplín.

V každom štádiu vývoja prevažuje tento alebo ten proces. Diferenciácia vedy bola charakteristická pre štádium formovania, zrod poznania. V súčasnosti prevláda proces integrácie.

Diferenciácia vedy, transformácianiektoré "základy" vedomostí do samostatných, oddelených disciplín začali už na prelome 16. a 17. storočia. V tej dobe sa filozofia, ktorá bola predtým jednou znalosťou, začala rozdeľovať do dvoch smerov. Tak vznikla filozofia a veda. Zároveň predstavoval integrálny systém poznania, sociálnej inštitúcie a duchovnej výchovy. Spolu s tým sa rozlišovanie vedy uskutočnilo vo filozofii. Tak sa vytvorili dialektiky, etika, ontológia a ďalšie smery. Vedecké vedomosti boli rozdelené na samostatné vedy, ktoré boli zase rozdelené na disciplíny. V rámci tohto systému bola prioritou klasická mechanika "Newtonov", ktorá bola od začiatku svojej existencie úzko prepojená s matematikou.

V ďalšom období sa rozlišuje vedasa naďalej zintenzívňovala. Tento proces bol spôsobený potrebami výroby a vnútornými potrebami formovania verejných poznatkov. V dôsledku toho sa veda o hraniciach začala aktívne rozvíjať.

Po tom, ako biológovia prešli do hĺbky štúdiažijúci, si uvedomili, že chemické procesy majú veľký význam v bunkovej transformácii, začala hĺbková štúdia týchto procesov. Takže tam bola biochémia. Potreba študovať fyzikálne procesy v organizmoch vyvolala vývoj biofyziky. Chemická fyzika, fyzikálna chémia, geochemia a iné smerovania sa vytvorili podobne. Disciplíny vznikli na hranici troch vedných odborov. Napríklad sa vytvorila biogeochemia.

Rozdelenie nových disciplín je aprirodzeným dôsledkom intenzívnej komplikácie a nárastu objemu vedomostí. Súčasne nevyhnutne vzniká rozdelenie a špecializácia práce, diferenciácia vzdelávania. Treba poznamenať, že rozdelenie vedeckej práce má pozitívne i negatívne črty. Pozitívnym aspektom je možnosť hlbšieho skúmania javov. Okrem toho sa zvyšuje aj produktivita práce vedcov. Negatívnym znakom je zúženie horizontov vedeckých postáv.

Spolu s procesom prideľovania nových disciplíntam bol tiež vzájomné prenikanie, spojenie smerov. Vďaka integrácii sa niektoré hranice poznatkov vymazali a mnohé metódy sa spojili. Ako bolo uvedené vyššie, proces zjednotenia je charakteristický pre moderné vedy, v rámci ktorého sa aktívne rozvíjajú rôzne všeobecné vedecké odvetvia. Zahŕňajú najmä synergetiku, kybernetiku a iné.

Rozvoj vedy je teda aproces je dialektický. V ňom je izolácia niektorých disciplín doprevádzaná integráciou druhých, dochádza k vzájomnému prenikaniu rôznych smerov, k interakcii rôznych myšlienok a metód poznania sveta.

Dnes sa zjednocovanie vied dostáva stále viacspread. Je to spôsobené najmä potrebou riešiť rôzne globálne problémy vyvolané praktickými potrebami. Napríklad pomerne zložitá úloha skúmania vesmíru spôsobila potrebu spojiť úsilie vedcov rôznych špecialít. Na riešenie naliehavých environmentálnych problémov je potrebná úzka interakcia medzi humanitnými a prírodnými vedami a je dôležitá syntéza metód a myšlienok, ktoré rozvíjajú.