Gasparov Mikhail Leonovich: životopis, knihy

Akademik Gasparov Mikhail Leonovič, slávnyliterárny kritik, básnik, filológ, historik starovekej literatúry, výrazne prispel k teórii ruskej a európskej verifikácie. Jeho vedecká práca sa stala skutočnou epochou ruskej literárnej kritiky. Preklady starovekej literatúry Mikhaila Gasparova sú dnes medzi najlepšími v ruskej praxi.

detstva

Gašparov Mikhail Leonovič sa narodil 13. apríla 1935rok v Moskve v inteligentnej rodine. Jeho matka Elena Nyurenbergová, bývalá Budilová, pracovala v časopise Bezbozhnik ako redaktor, neskôr obhájila doktorandskú dizertačnú prácu v psychológii a pracovala na Ústavu psychológie APN ZSSR. Ona bola vydatá za banského inžiniera, Lea Arsenieviča Gasparova, rodáka z Náhorného Karabachu. Keď bol Michael veľmi mladý, rozviedli sa. Ale skutočným otcom chlapca bol kolega matky v časopise Bezbozhnik, ktorý neskôr pracoval v časopise Za Rulem a vydavateľstve Akadémie vied ZSSR. Mikhail Leonovič však nikdy o svojom otcovi nikdy nehovoril a celý jeho život povedal, že ho jeho matka vychovala, čo je pravda. S jeho otcom sa stretol až keď bol dospelý.

tvorenie

Počas vojny šiel Michail do moskovskej školy č12, ktorú ukončil v roku 1952. Už v škole sa jasne prejavila humanitná orientácia Gasparova. Preto nebol prekvapivý jeho výber klasickej vetvy filologickej fakulty po škole. V roku 1957 úspešne absolvoval Moskovskú štátnu univerzitu. Po absolvovaní univerzity Gasparov Mikhail Leonovič sa rozhodol pokračovať v štúdiu vedy a vstúpil do postgraduálneho štúdia.

Vedecká kariéra

Vedecké záujmy Gasparova - starožitnéliteratúry. Mikhail Leonovič vedel perfektne staroveké a moderné grécke jazyky, latinčinu, tiež mal francúzsky, nemecký, taliansky. Jeho doktorandská práca (1963) bola venovaná starovekej bájke. Stará literatúra bola venovaná mnohým dielam a prednáškam. Od roku 1957 pracoval 33 rokov v odbore starodávnej literatúry Ústavu svetovej literatúry Akadémie vied ZSSR.

V 70. rokoch sa objavila druhá láska k Gasparovovi- verifikácia. Od roku 1971 do roku 1981 sa podieľal na práci sémiotickej školy Moskva-Tartu, ktorá rozvíjala diela ruských formalistov, zaujímala matematiku a aplikovanú lingvistiku, poetiku. Dizertačná práca Gasparov "Moderný ruský verš: metrika a rytmica" sa stala odkazom vo svojej vlastnej teórii zviditeľňovania. V roku 1990 sa Gasparov Mikhail Leonovič stal hlavným vedeckým pracovníkom štipendijného a ruského jazykového sektoru Ruského jazykového inštitútu Ruskej akadémie vied. Od roku 1990 je zodpovedným členom Akadémie vied ZSSR, od roku 1992 je akademikom ruskej akadémie vied. Od roku 1992 pracoval aj v Inštitúte vysokých humanitných štúdií RSUH. V roku 2002 viedol ústav štrukturálnej lingvistiky a štrukturálnej poetiky na Ústave ruského jazyka ruskej akadémie vied, v tejto pozícii zostal až do konca svojich dní.

Knihy a diela M. Gasparova

Počas svojho života uverejnil filológ mnoho diel. Gašparov Mikhail Leonovič, ktorého knihy sú klasické ako v oblasti starodávnej literatúry, tak aj v štylistike, literárnej kritike, sa stal autorom niekoľkých stoviek článkov a niekoľkých monografií. Jeho zbierané diela v štyroch zväzkoch pokrývajú jeho najlepšie diela na verbovanie. Všetky jeho diela sa dajú skombinovať do niekoľkých veľkých skupín: výskum starovekej literatúry, práca na stredovekej literatúre a modernej literatúre, články a knihy o ruskej literatúre a štúdie o verbovaní.

Samostatnou súčasťou tvorivosti vedca jenon-fiction knihy o dávnej kultúre, "Lupa Capitolina", "Zábavná Grécko." Tiež Gasparov bol šéfredaktorom "Mandelstam encyklopédie", členom redakčných rád také slávne série ako "literárne pamiatky", "Knižnica klasickej literatúry", "orientačných systémov štúdií", "literatúra" časopis, "Bulletin dávnej histórie," niekoľko zahraničných periodík ,

Prekladateľské činnosti

Gasparov bol najznámejší jehopreklady starovekých textov. Jeho produktivita a virtuozita ako tlmočníka bola jednoducho úžasná. Preklad Gasparova z starovekého gréckeho Ovid, Aristotle, Aesop je stále neprekonateľný nielen v presnosti, ale aj v štylistickej elegancii. Vo svojich prekladoch by ruský čitateľ mohol tiež prečítať antické poézie, Cicero, Horace, Diogenes Laertius.

vyučovanie

Akademik Gasparov učil mnoho rokovzaložený s aktívnou účasťou katedry dejín a teórie svetovej kultúry na Filozofickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. V Literárnom inštitúte. M. Gorky, čítal kurzy poézie a ruskej poézie. Tieto prednášky boli zhromaždené veľkým počtom študentov, pretože lektor Gašparov bol inšpirovaný a jasný. Neskôr boli niektoré z týchto prednášok zahrnuté do knihy "Na verše".

Zbierané diela

Gasparovove články o verbovaní a ruštinepoézia bola zhromaždená v štvormiestnom vydaní Vybraných diel. Prvý diel - "Na básnik" - venovaná starovekej poézii ako zdroj klasických literárnych tradícií. Druhý diel - "Na verši" - vychádza z prednášok na univerzite a je venovaná analýze diel ruských básnikov, Cvetajevové, Puškina, FET, Khlebnikov, Majakovského, ruská avantgarda, Brodsky. Analýza textov z Gasparova je príkladom jemného a originálneho výskumu s najširšími závermi. Tretí zväzok - "Na verši" - je venovaná teórii poézie, štylistiky a poetiky. Že štvrtý - "lingvistika verš" - venuje výkladu a analýze diel ruských básnikov.

vyznamenanie

Gašparov Michail Leonovič za svoju prácuopakovane získali zaslúžené odmeny. Je laureátom štátnej ceny (1995), víťaza ceny "Porthole", ceny Little Booker, ceny A. Belyho. V roku 2004 získal akademické ocenenie. A. Pushkin pre publikáciu "Vybrané diela" v 3 zväzkoch.

Osobný život

M. Gasparov Už takmer päťdesiat rokov bol ženatý s literárnym redaktorom Alevtinou Mikhailovnou Zotovou. Pár mal dcéru, Elena, teraz kandidáta psychologických vied, pracoval na Inštitúte predškolského vzdelávania ASSR v ZSSR a zdvihol dvoch vnukov Gasparova.

Posledné roky života

Od konca 90. rokov 20. storočia akademik Mikhail Gasparovobjavuje novú oblasť činnosti, miluje experimentálne preklady stredovekej a modernej poézie. Vo svojej prezentácii sa v ruskej básni L. Ariosta "Furious Roland", verše G. Heima. A kniha "Experimentálne preklady" sa stala skutočnou udalosťou v literárnom svete.

7. novembra 2005 zemrel Gasparov, bol pochovaný s vyznamenaním na cintoríne Miussky v Moskve.

Už po smrti Michaila Leonovičaverejnosť si uvedomuje ďalší aspekt svojho talentu. Jeho manželka Alevtina Mikhailovna vydala niekoľko malých zbierok vlastných básní. Samotný Gasparov sa nepovažoval za básnika a povedal, že je to len jeho reakcia na verše veľkých tvorcov.