Súhrnné účtovníctvo výrobných nákladov: hlavné aspekty a metódy
Takýto dokument ako konsolidované účtovanie nákladov zaje určená na zovšeobecnenie, klasifikáciu a analýzu informácií o výrobných nákladoch. V tomto účte sú informácie zoskupené podľa druhov výdavkov, zdrojov ich tvorby, miest tvorby, predmetu výpočtu. Pri organizácii takéhoto účtovníctva je okrem toho dôležitý algoritmus sekvencie tejto skupiny, pretože to zabezpečuje možnosť korelácie získaných výsledkov.
Aspekty, v ktorých možno zvážiť konsolidované účtovanie výrobných nákladov, sú tieto:
- Po prvé, toto účtovníctvo sa môže zobraziť akourčité súhrnné účtovanie všetkých nákladov podniku alebo spoločnosti na výrobu konečnej komoditnej produkcie, inými slovami, ako určitú postupnosť činností na zhrnutie indexov nákladov na výrobu výrobkov;
- po druhé, ako systém metodológie na zhrnutie údajov o výrobných nákladoch podniku alebo spoločnosti ako celku.
Existujú 2 hlavné metódy vedeniaúčtovali: polotovary a polotovary. V súlade s tým, ktorá metóda sa používa, sa tiež stanovuje obstarávacia cena tovaru vyrobeného podnikom dvomi spôsobmi. Po prvé, počiatočné náklady sa vypočítavajú na konečnom produkte (produkte) výroby postupným pripočítaním nákladov z jeho druhu suroviny do štádia výroby. Na druhom mieste sa účtuje v každom štádiu výroby, a preto sa oddelene odhaduje skutočná obstarávacia cena každého polotovaru. Nákladová cena konečného tovaru s touto metódou účtovania sa určuje súčtom nákladov na použité polotovary vyrobené samotným podnikom, nákladov na spracovanie a montáž v budúcich etapách výroby. To zahŕňa aj vedenie účtovníctva výrobných nákladov.
Informácie sú zhrnuté na účte 21, dňaktoré odrážajú napríklad také ukazovatele, ako sú náklady na surovú gumu, surové železo, chemické suroviny, priadzu a pod., v závislosti od odvetvia. Dodávka polotovarov, ako je stanovené v konsolidovanom účtovníctve výrobných nákladov, sa uskutočňuje na základe príslušných faktúr, ako aj iných daných prvotných dokladov. Dokumentuje sa aj následný prenos polotovaru do nasledujúcej dielne alebo na ďalšie výrobné miesto. Odraz pohybu sa uskutočňuje za cenu. V niektorých prípadoch sa v súlade s profilom podniku a jeho príslušnosťou k odvetviu pohyb prepočítaných polotovarov podnikom účtuje podľa cenových (vypočítaných) cenových hodnôt. Výsledný rozdiel v hodnote sa pripisuje zostatku vykazovaného obdobia.
Hlavným znakom polohotového variantu,ktorý implementuje konsolidované účtovníctvo výrobných nákladov, je účtovanie nákladov predchádzajúcich výrobných etáp na štrukturálnych subdivíziách podniku alebo spoločnosti. Výhodou tejto možnosti je, že:
- schopnosť zobraziť náklady pomocoučlánky, a to zasa umožňuje rýchlo a presne určiť vlastné výrobné náklady na výrobu polotovarov. Je to obzvlášť cenné, ak podnik realizuje výsledky prebiehajúcej práce (polotovary) počas výrobného procesu;
- účinná kontrola nadvýrobný proces v obchodoch podniku a na jeho výrobných miestach, ktoré vyrábajú tieto polotovary. Účtovanie v tomto prípade nielenže obsahuje informácie o nákladoch, ale môže tiež určiť hrubý objem výrobných produktov pre tieto jednotky podniku. Porovnanie výnosov z predaja s nákladmi na interné náklady poskytuje účtovnému oddeleniu možnosť zaznamenať konečné výsledky týchto štrukturálnych jednotiek;
- systémové účtovníctvo výrobných nákladov, pohyb polotovarov, ktorý prakticky vylučuje (aspoň významne znižuje) riziká krádeže a nesprávneho pridelenia;
- samotný účtovný postup je značne zjednodušený, pretože hodnoty týchto množstiev klesajú.
Nevýhodou tejto techniky je,že je to pomerne bežná práca vyžadujúca účtovanie na základe prvkov, potom klasifikáciu a zoskupovanie ukazovateľov podľa produktu. Pri takomto účtovaní sa celková výška výdavkov vypočítava nesystémovým spôsobom a nereflektuje sa neuspokojivý pohyb položiek práce v procese účtovania.
