"Babi Yar" je báseň Jevgenija Yevtushenka. Tragédia Babi Yara

"Babi Yar" je báseň, ktorú napísal EugeneYevtushenko, ktorý bol šokovaný nielen tragédiu obetí nacizmu, ale aj jeho absolútna tabu v sovietskych časoch. To je dôvod, prečo tieto básne stali do istej miery protest proti politike vtedajšej vlády ZSSR, rovnako ako symbol boja proti diskriminácii Židov a holokaustu ticha.

Tragédia Babi Yara

19. septembra 1943 vojaciNacistické Nemecko vstúpilo do hlavného mesta Ukrajiny, mesta Kyjeva. O desať dní neskôr, po výbuchu v ústredí nemeckého velenia, ktorý bol spáchaný partizánskou sabotážnou skupinou, bolo rozhodnuté obviniť Židov za to. Samozrejme, toto bolo len ospravedlnenie, nie skutočný dôvod masakrov. Celá záležitosť bola v politike "konečného rozhodnutia", ktorý bol jedným z prvých skúsených v Kyjeve. Všetci Židia v hlavnom meste boli obkľúčený, odvezený do okolia, nútený strihať nahý a strieľal v doline nazývanej Babi Yar. Báseň Jevgenija Jevtusenka je venovaná tejto hroznej udalosti. Zhruba tridsaťštyri tisíc mužov, žien a detí bolo úmyselne zničených počas jednej vojenskej operácie. Streľby pokračovali v nasledujúcich mesiacoch a väzni už boli obeťami psychicky chorých a partizánov. Problém však nebol ani v tejto zlomyseľnosti, alebo skôr nie len v ňom. Po mnoho rokov sovietska vláda odmietla uznať, že tragické udalosti v meste Babi Yar boli súčasťou genocídy židovského ľudu - holokaustu. To šokovalo básnika.

História písania

Evtushenko Evgeny Alexandrovich mánejednoznačné reputácie. Jeho životopis a práca sú kritizované a chválené z rôznych uhlov. Niektorí veria, že počas obdobia Sovietskeho zväzu si užíval lásku úradov, ktorí ho hladili. Iní sa snažia čítať takmer každý kus svojej práce so skrytými protestnými poznámkami a náznakmi. Básnik sa však v prvých rokoch zaujímal o túto tému. Čítal Ehrenburgovu báseň venovanú Babyn Yarovi. Ale tam, ako bolo predpísané sovietskou propagandou, sa nehovorilo o štátnosti obetí. Oni boli nazývaní "sovietskymi občanmi". A Evtushenko, ako napísal neskôr, dlho chcel venovať poéziu problému antisemitizmu v ZSSR.

Cestovanie do Kyjeva

V roku 1961 Evtushenko Evgeny Alexandrovichnávšteva hlavného mesta Ukrajiny. Pôjde na miesto tragédie a s hrôzou vidí, že nie je len pamätník obetí, ale dokonca sa o nich spomína. Na mieste, kde boli zastrelení ľudia, bola skládka. Na mieste, kde ležali kosti nevinne zavraždeného, ​​prišli nákladné autá a odpudzovali odporné odpadky. Básnik si myslel, že úrady tak sa zdalo, že sa im zasmiali. Vrátil sa do hotela a tam, v izbe, napísal Babiy Yar niekoľko hodín. Báseň začala s čiarami, že na mieste tragédie sa nenachádza pamätník.

zmysel

Keď básnik vidí, čo sa Babi Yar stalo, onbojí sa. A je to podobné ako Jevtušenko so všetkými dlho trpiacimi židovskými ľuďmi. V línii básne žije s ním strašná história exilu a prenasledovania, a to aj v Rusku, kde miesto rozpoznávania spomienky na týchto ľudí len pľuva. Píše o pogromoch a ich obetiach, o fašizme a neúprosnosti - o antisemitizme vo všetkých jeho podobách. Ale byrokratický stroj súčasného básnika totalitarizmu si zaslúžil svoju najväčšiu nenávisť - hlavný bod tejto básne je namierený proti nemu.

Prvé verejné vystúpenie

Kto bol prvý, kto čítal Yevtushenko "Babi Yar"? Dokonca aj v hoteli v Kyjeve boli tieto básne prvýkrát počuteľné ukrajinskými básnikmi Vitaly Korotichom a Ivanom Drachom. Požiadali ho, aby si prečítal báseň pred publikom, ktorý sa mal konať na druhý deň. Povesti o básni dosiahli miestne orgány, ktoré sa snažili zabrániť básnikovi stretnúť sa s verejnosťou. Ale bolo príliš neskoro. Takže stena ticha, ktorá vypukla okolo tragédie v Babi Yar, bola prerušená. Báseň po dlhú dobu krúžila v samizdáte. Keď ju v Moskve čítal Yevtushenko v Polytechnickom múzeu, okolo budovy sa zhromaždilo dav, ktorého sa polícia snažila zadržať.

uverejnenie

V septembri toho istého roku Babi Yar, báseňEvtushenko, bol prvýkrát publikovaný v Literaturnaya Gazeta. Ako sám autor pripustil, bolo oveľa jednoduchšie písať tieto básne než publikovať. Šéfredaktor Literárneho múzea predpokladal, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude prepustený, ak sa rozhodne vytlačiť báseň. Ale napriek tomu urobil tento odvážny krok venovaním tejto publikácie k výročiu prevzatia Kyjeva Nemcami. Okrem toho bola báseň vytlačená na titulnej strane novín, čo samozrejme priťahovalo všeobecnú pozornosť. Toto vydanie "Literatúry" sa stalo takým šokom, že všetky kópie boli vyčerpané za jeden deň. Po prvýkrát na stranách oficiálnej sovietskej publikácie sa vyjadrila sympatie o tragédii židovského ľudu a navyše bola uznaná existencia antisemitizmu v ZSSR. Pre mnohých to znelo ako povzbudivý signál. Bohužiaľ, toto sa nemalo stať skutočnosťou. Na druhej strane, časy už neboli stalinistické a neexistovali žiadne osobitné prenasledovania a represie.

rezonancie

Uviedol takýto obrat udalosti Yevtushenko? "Babi Yar" spôsobil strašný škandál na vrchole sovietskeho vedenia. Báseň sa považovala za "ideologicky nesprávnu". Ale nielen vládni a stranícki predstavitelia boli nešťastní. Niektorí spisovatelia a básnici publikovali články, básne a brožúry namierené proti Yevtusenkovi. Hovorili o tom, ako zveličuje židovské utrpenie a zabúda na milióny zabitých Rusov. Chruščov povedal, že autor básne ukazuje politickú nezrelosť a spieva od niekoho iného. Avšak "Babi Yar", ktorého autor sa stal centrom všetkých týchto škandálov, začal byť prekladaný do cudzích jazykov. Básne boli uverejnené v sedemdesiatich dvoch štátoch. Nakoniec tieto publikácie urobili z Yevtushenka svetoznámeho. Ale vydavateľ novín, ktorý vytlačil báseň, bol vypálený.

Tragédia popravy Židov v Kyjeve a jeho odraz v umení

Podľa príkladu Yevtushenka, ktorý napísal "Babi Yar"verše o týchto udalostiach sa začali skladať a iných autorov. Okrem toho tí básnici, ktorí napísali linky venované fotografovaniu skôr, sa rozhodli, že nebudú držať viac z nich v "stole". Takže svet videl básne Nikolaja Bazhana, Mojžiša Fishbeina, Leonida Pervomajského. O tejto udalosti začalo hovoriť. Nakoniec slávny sovietsky skladateľ Dmitrij Šostakovič napísal prvú časť svojej trinástej symfónie konkrétne na text básne Yevtusenkovho. Dokonca desať rokov pred týmito básňami prišiel aj na miesto popráv a tam stával cez priepasť. Ale keď blesky a blesky narazili na básnika po uverejnení knihy "Babi Yar", stretol sa s ním a rozhodol sa napísať symfóniu pre tieto a ďalšie diela autora.

Yevtushenko, ktorý najprv počul hudbu, bol šokovanýako presne Shostakovič dokázal odrážať svoje pocity v zvukoch. Ale potom sa aj skladateľ dostal do problémov. Speváci odmietli vystúpiť vokálne časti symfónie (najmä po naliehavej rade ukrajinských orgánov). Napriek tomu sa uskutočnila premiéra diela a spôsobila plný dom a stojace ovácie. A tlač bol zlovestne tichý. To viedlo k tomu, že výkon symfónie sa stal nedobrovoľným prejavom sentimentov namierených proti sovietskej moci.

Sila umenia

V roku 1976, na symbolickom mieste všetko istépostaviť pamätník. Babi Yar v tej dobe bol už naplnený po katastrofe v oblasti životného prostredia, kedy priehrada praskla, a súkromný sektor vyliala voda zmiešaná s hlinou. Ale tableta nepovedala ani slovo o obetiach holokaustu. Pamätník bol venovaný smrti zajatých sovietskych vojakov a dôstojníkov. Ale jeho postoj bol napriek tomu spojený s Yevtusenkovou básňou. Významnú úlohu hrá síla umenia. Vtedajší vedúci ukrajinskej vlády požiadal Moskvu o povolenie výstavby pamätného znamenia. Bol kritizovaný vo svetovej tlači, pretože neodrážal podstatu tragédie. Báseň Yevtushenko bolo zakázané verejne čítať v Kyjeve až do doby "perestrojky". Ale stále je tu pomník v trakte Babi Yar. Ukrajina, získanie nezávislosti, dal symbolickú lampu menorah. A na židovský cintorín z neho dláždila dlažba Road of Sorrow. Na modernom Ukrajine sa Babi Yar stal historickým a pamätným komplexom národného významu. Namiesto rezervy ako epigrafu citoval z básne Yevtushenko. Keď vlani upozornil sedemdesiate tejto tragédie, ukrajinský prezident povedal, že zriadenie pamätníka u Babi Yar holokaustu je dôležité pre celé ľudstvo, pretože musí byť vedomý nebezpečenstva nenávisti, fanatizmu a rasizmu.