/ Štátna regulácia zahraničného obchodu

Štátna regulácia zahraničného obchodu

Zahraničné hospodárske vzťahy zahŕňajú rôznemedzinárodné hospodárske, politické a obchodné vzťahy, ako je výmena tovaru, spolupráca a špecializácia výroby, poskytovanie technickej a hospodárskej pomoci, spolupráca vo vedeckej a technickej oblasti, vytvorenie spoločných podnikov rôznych foriem. Takéto vzťahy sú možné v dôsledku vývoja komoditnej výroby.

Štátna regulácia zahraničného obchoduje činnosť zameraná na reguláciu a rozvoj hospodárskych vzťahov s inými krajinami. Hlavnými oblasťami tejto aktivity sú protekcionizmus a liberalizmus. Sú držané nielen vo veľkoobchode, ale aj štátnej regulácii maloobchodu.

Protekcionizmus ako hospodárska politikaštát, má za cieľ chrániť národný trh pred konkurenciou zahraničného tovaru alebo dokonca zachytiť nové zahraničné trhy. Liberalizmus je opačný smer politiky, ktorej cieľom je zmierniť bariéry, ktoré bránia rozvoju zahraničných hospodárskych vzťahov a vytvárajú podmienky pre voľný obchod.

Štátna regulácia zahraničného obchodu v SRforma protekcionizmu a liberalizmu takmer nikdy neexistuje vo svojej čistej forme. Štát spravidla sleduje hospodársku politiku a vyberá metódy, ktoré sú potrebné na vyriešenie špecifických problémov, ktoré v krajine riešia v určitej fáze vývoja.

Štátna regulácia zahraničného obchoduRusko je spôsobené viacerými dôvodmi, pretože je zamerané na riešenie problémov hospodárskeho, sociálneho a politického plánu v celom štáte. Preto by štát, napriek všetkým výhodám voľného obchodu, nemal umožňovať nekontrolovaný tok tovaru a služieb.

Štátna regulácia zahraničného obchoduje potrebné kontrolovať zamestnanosť obyvateľstva; ochrana nových priemyselných odvetví; predchádzanie porušovaniu peňažného obehu; kontrolné ceny pre medzinárodné výmenné tovary; zabezpečenie obrannej spôsobilosti, práva a poriadku v krajine; ochrana životného prostredia, života a zdravia obyvateľstva; zabezpečenie životaschopnosti medzinárodných organizácií.

Zahraničné hospodárske vzťahy kontrolujú vyššielegislatívne orgány štátu: národné zhromaždenia, parlamenty, kongresy. Určujú smer zahraničnej hospodárskej politiky a publikujú zákony v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov, ratifikujú zmluvy a dohody na medzinárodnej úrovni.

Štátnu reguláciu zahraničného obchodu vykonávajú vládne agentúry: odbory a ministerstvá. Používajú sa rôzne ekonomické a administratívne metódy.

Administratívne metódy zahŕňajú publikáciu(colné kódy, právne predpisy o akciách atď.). Ekonomické metódy zahŕňajú také metódy ovplyvňovania hospodárstva, ktoré vytvárajú najlepšie podmienky pre rozvoj zahraničných hospodárskych vzťahov a platobnej bilancie. Takéto metódy zahŕňajú priame financovanie exportne orientovanej výroby (dotácie z rozpočtu), dotácie na výskum a vývoj, nepriame financovanie prostredníctvom bánk, na ktoré štát prideľuje osobitné granty na zníženie sadzieb úverov pre vývozcov; zníženie cla zaplateného za nákup surovín; znižovanie daní pre vývozcov.

V Rusku, štátny monopol nazahraničné hospodárske vzťahy zabezpečujú ich rozvoj pod vplyvom nie individuálnych podnikateľských subjektov, ale centrálnej vlády. Zahraničné ekonomickej aktivity v Ruskej federácii sa vykonáva na princípe jednoty zahraničnej politiky ako súčasť zahraničnej politiky štátu a jednoty kontrolu nad jeho výkonom, priorita ekonomických opatrení, rovnosti účastníkov, jednoty colného územia štátu na ochranu práv a záujmov všetkých účastníkov zahraničné ekonomické aktivity.

Čítajte viac: